....před narozením Buddhy měla královna Mája sen o bílem slonu se šesti kly, který k ní přistoupil a oplodnil ji. Její sen byl vyložen tak, že její syn bude buďto pánem světa (čakravartin) nebo buddha. Když královna Mája pocítila, že se blíží čas porodu, vydala se na cestu ke svým rodičům. V háji Lumbiní však pocítila, že porod již není možno déle odkládat, vystoupila z vozu, chytla se větve a z jejího boku vystoupilo dítě – princ Siddhártha, budoucí Buddha Šákjamuni.

Buddha a jeho učenia

Historický Buddha Šákjamuni sa narodil približne v roku 560 pred n. l. v kráľovskej rodine. Od raného detstva bol obklopený bohatstvom, krásou a dostalo sa mu toho najlepšieho vzdelania. Texty ho opisujú ako vysokého a silného modrookého muža.

Keď vo veku 29 rokov poprvý krát opustil palác, uvidel starca, chorého človeka a mŕtveho človeka – skúsenosti, aké dovtedy nepoznal. Vtedy si uvedomil, že nenachádza nič, čo by bolo trvalé, a preto opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch severnej Indie. Po šiestich rokoch hľadania trvalých hodnôt v hlbokej meditácii rozpoznal prirodzenosť mysle a na mieste dnes nazývanom Bódhgaja dosiahol osvietenie.

Buddhove učenia, ktoré v bytostiach rozvíjajú neohrozenosť, radosť a láskavosť, sú hlavnou duchovnou tradíciou vo viacerých krajinách východnej Ázie. Od počiatku sedemdesiatych rokov hĺbka buddhistického pohľadu a množstvo metód, ktoré k nemu patria, inšpiruje a fascinuje rastúci počet ľudí i v kultúrach Západu.

Vďaka spôsobu, akým Buddha učí o absolútnej a podmienenej existencii sa buddhizmus dotýka priamo nášho každodenného života a umožňuje nám dosiahnuť skúsenosť trvalého šťastia. Buddhizmus nehlása dogmy – naopak nabáda na kritické skúmanie. S použitím správnych meditácií sa intelektuálne pochopenie učení stáva osobnou skúsenosťou a ďalšie metódy upevňujú to, čo sme v meditácii dosiahli. Cieľom Buddhových učení je plný rozvoj inherentných kvalít a možností tela, reči a mysle. Cez prizmu jeho učení Buddhu vidíme ako nadčasové zrkadlo od mysle neoddeliteľného potenciálu.

Cieľ buddhizmu: oslobodenie a osvietenie

Na ceste nášho postupného oslobodzovania najprv odkrývame, že telo, myšlienky a pocity sa nachádzajú v neustálej zmene. Znamená to, že tu nie je žiaden základ pre existenciu skutočného ega alebo „Ja“. Keď toto rozpoznáme, prestávame brať utrpenie osobne a už nikdy sa necítime ako terč.

Osvietenie je druhým a konečným krokom. Jasné svetlo mysle tu preniká každou skúsenosťou. Myseľ v každom okamihu vychutnáva svoje schopnosti objavujúce sa bez akejkoľvek vonkajšej príčiny a všetko sa deje spontánne a bez úsilia.

Zdroj: ZDE